Všade a nikde

Veľa som sa zamýšľala nad tým, prečo toľko ľudí v tejto dobe má podlomené duševné zdravie. Prečo je to inak, ako to bolo pred pár rokmi a čo sa odvtedy zmenilo. Všetko ide príliš rýchlo – doba, pokrok, technikálie, nástup umelej inteligencie. A stále nám do života pribúdajú vychytávky, ktoré nám majú uľahčiť život. Ale je to naozaj tak?

Máte pocit, že keď máte ďalšiu aplikáciu v mobile, tak sa vám žije lepšie, ľahšie? Máte pocit, že vám to ubralo z povinností, ktorých aj tak máte vyše hlavy? Veď nám všetci sľubujú, keď si ju stiahneme, tak nám to vyrieši všetky naše problémy. Kde je teda ten pes zakopaný a existuje z tohto pretlaku informácií, appiek východisko? Určite áno. Každý sme len človek, ktorý má k dispozícii 24 hodín. Či som to ja, susedka, kamarátka. Všetkým bolo nadelené rovnako. Nebudem tu teraz rozoberať fakt, že čas je relatívny a v podstate by nás nemal trápiť a že všetko sa deje tu a teraz. Lebo to tak je, ale aby sme prišli k stavu, že vieme žiť maximálne v prítomnosti, je potrebná veľká dávka sebareflexie, sebadisciplíny, sebarozvoja. Čiže začneme najprv tým, že deň má 24 hodín.

Byt všade a nikde

Každý máme povinnosti v živote. Domácnosť, rodina, práca, kariéra, koníčky. Fungujeme určitým spôsobom, ktorý nám vyhovuje. Niektorí ideme ako neriadená strela, niektorí máme naplánované mesiace dopredu a niektorí sme niekde medzitým. V dnešnom článku sa zameriam hlavne na tých, ktorí sú všade a nikde. Ľudia, ktorí majú aktivít vyše hlavy, plný kalendár, plný mobil appiek a napriek tomu nestíhajú a nie sú šťastní. V prvom rade si treba uvedomiť, že prečo to ten dotyčný robí. Je to snaha dokázať si niečo, dokázať druhým, že na to má? Dokázať si, že je nenahraditeľný a nič sa bez neho nepohne?

„Aký by bol svet krajší, lepší, keby každý človek na sebe začal pracovať. Viac by nemal potrebu dokazovať, ale robil by zo srdca to, čo mu je vlastné. Vo finále by získali všetci.“

Keď v detstve chýba láska a pozornosť

Všetko má korene v detstve, kde danému človeku chýbala pozornosť. Pozornosť a láska od svojich najbližších. Mama, otec. Malé dieťa sa narodí do rodiny a potrebuje mať istotu. Istotu v podobe dotykov, slov, nehy od prvého človeka a tým je mama. Píše sa, že najdôležitejším obdobím je prvých šesť rokov. Niekde nájdete aj informáciu, že je to prvých 7 rokov. A ja sa stotožňujem s názorom, že je to aj do 11 rokov, kým sme ešte
pod krídlami mamy. Obdobie, keď preberáme vzorce správania hlavne od nej. Vidíme, ako reaguje na situácie. Vidíme, ako sa správa k nám – či nám dáva dostatok pozornosti, nehy, dotykov, lásky. Vidíme a vnímame, ako sa správa k svojmu partnerovi. Aká je ich medziľudská komunikácia. To všetko nasávame ako špongia a neskôr nás to ovplyvňuje v našom ďalšom živote. Má to vplyv na to, ako neskôr reagujeme na situácie my. Či „skopírujeme“ správanie mamy, alebo postupným sebarozvojom zistíme, že vlastne to nie je správanie, ktoré nám je vlastné. Je naučené. Je odpozorované. A to, že reagujeme na danú situáciu ako reagujeme, je vlastne naučené a ak to potrebujeme zmeniť, tak v prvom rade si to potrebujeme uvedomiť, zvedomiť. Že aha…toto nie je moje. Veď sa správam ako moja mama, otec… Ja by som sa zachovala inak.

Zapĺňame prázdne miesto

Keď ako malí nedostávame dostatok pozornosti, uznania, lásky, dotykov a nehy od svojich najbližších, neskôr to vyhľadávame inde. Pretože ten nedostatok, ten deficit pociťujeme a cítime ho tak, že nie sme dosť.„Logika“ v malej hlave si to vyhodnotila: „Robím čokoľvek (plačem, vrieskam, som chorý), aby som upútal pozornosť mamy, otca. A keď to neprichádza:- cítim sa menejcenne- cítim sa nedostatočne- cítim, že mi niečo chýba- cítim sa nechcený- cítim sa škaredý- cítim sa prehliadaný.“ Neskôr, ako rastieme tento deficit, toto prázdne miesto zapĺňame materiálnom alebo ľuďmi z vonkajšieho prostredia. Hľadáme náhradu za to prázdno. Zisťujeme, že keď máme smútok, tak si kúpime novú kabelku, topánky, auto a to nás urobí šťastnými… Áno, udeje sa to, ale len na chvíľku. Po čase príde opäť ten starý známy pocit, že nám niečo chýba. A buď sa opakuje ten istý scenár, že ideme, nakúpime, zaplatíme. Alebo príde niekto či niečo a pomôže nám zamyslieť sa nadtýmto fungovaním v živote.

Dokázať, že na to máme

Či už sprievodca, mentor alebo kurzy na trhu nám môžu poskytnúť túto odpoveď, prečo sa správame tak, ako sa správame. Prečo sa snažíme zaplniť to prázdne miesto, ktoré vzniklo veľmi dávno, keď sme boli ešte malí. A to miesto sa snažíme zaplniť materiálnom, alebo tlačením na pílu v práci. Pracujeme nad rámec svojich možností fyzických aj psychických, plníme termíny a snažíme sa dokázať šéfovi (ktorý vlastne len vymenil „mamu“), že na to máme. Snažíme sa dokázať sebe, druhým, že zvládneme mať dve až viac úloh a zvládame ten multitasking. Ale pravda je niekde inde. Pravda je niekde na začiatku…tam, kde vzniklo prázdno, keď sme ako malí nedostávali dostatok pozornosti, uznania, nehy, dotykov od svojich najbližších. Koľko takýchto ľudí chodí po svete. A aký by bol svet krajší, lepší, kebyže každý človek si toto uvedomí a začne na sebe pracovať. Viac nebude mať potrebu dokazovať, ale bude robiť zo srdca to, čo mu je vlastné. Vo finále by získali všetci. Rodinní príslušníci, kolegovia, šéfovia, firmy. Pretože by mali „zdravých“ spokojných ľudí, ktorí robia prácu, pretože chcú. Ľudí, ktorí poznajú seba aj svoje silné aj slabé stránky a vedia sa podporiť navzájom. Ľudí, ktorí poznajú príčinu svojho správania, pochopili ju, priznali si to a zároveň urobili niečo preto, aby sa posunuli vpred. Už to nenechávajú na strýčka náhodu, že veď „toto som zdedil“. Ale urobili hrubú čiaru za svojou minulosťou, odpustili tým, ktorým mali a pozerajú sa vpred. Sú si vedomí toho, že len oni sú zodpovední za svoj život, za to, ako sa správajú k druhým a za to, ako sa druhí správajú k nim.

„December je o radosti, ktorú tvoríme a dávame si navzájom. Je to mesiac o komunikácii a o tom, že myslíme na svojich blízkych.“

Stratení v živote

A čo s tými, ktorí sú všade a nikde? A prečo ľudia trpia duševnými chorobami? Veľmi to súvisí s tým, aké má človek vzorce správania doma. Aj to, či má pevné základy, kotvy, o ktoré sa môže oprieť. Ak je človek samorast a jediné, čo mu ostáva, je internet, kamaráti vonku, tak je ľahko zraniteľný. Internet je plný informácií a človek sa stráca v tom pretlaku. A v čase, keď hľadá pomoc, tak nedokáže vyhodnotiť, čo mu reálne pomôže. A tak hľadá ďalej. Webových stránok je kvantum. Reklám na rôzne lieky, ktoré sľubujú úľavu do 5 minút, tiež. Sú to nástrahy, ktorým ak človek nemá pevnú pôdu pod nohami, veľmi ľahko podľahne. Pretože si sám nedokáže vyhodnotiť – že pozor ten liek ti síce zaberie do 5 minút, ale na druhej strane má veľmi veľa nežiadúcich účinkov. A ak nemá doma zázemie (t.j. nebol tam rodič, ktorý mu poskytol pochopenie, dotyky, nehu, uznanie), veľmi ľahko sa dá „zmanipulovať“ nástraha mi, ktoré číhajú vo vonkajšom svete. A stačí aj malá reklama, ktorá sľubuje život plný hojnosti, zdravia a šťastia a už je lapený. Lebo človek nevie reálne vyhodnotiť či to, čo vidí a počuje, je naozaj pravdivé. Nikto ho to nenaučil doma, ani v škole. Je v podstate stratený a priamo či nepriamo volá o pomoc. Tí zdatnejší ju aj vyhľadajú, ale tí menej si to nechávajú pre seba. Tí menej sú veľmi krehkí, dusia to v sebe namiesto toho, aby to s niekým zdieľali. Lebo ľudia sú rôzni: jeden je extrovert, druhý introvert, jeden hovorí o všetkom, čo zažil, druhý si to necháva pre seba. Každému vyhovuje iná forma zdieľania, pomoci. Čo je ale najdôležitejšie? Aby človek ako jednotlivec našiel vnútornú silu. Pretože MÚDROSŤ MÁME V VŠETCI V SEBE. Stačí sa zastaviť, stíšiť a načúvať. A vtedy to príde. Vnútorný hlas našej duše, ktorá k nám prehovorí. Jemný hlas, ktorý nás vedie smerom, ktorý nám život prichystal.

DECEMBER a číslo 12

Dvanástky sú takí umelci, ktorí dokážu tvoriť v rôznych oblastiach života. Či to je kuchyňa, alebo varenie. Či to je prejav písomný, alebo ústny. Ich myseľ je veľmi produktívna a rýchla, a preto majú niekedy pocit, že im
druhí nerozumejú. Je to spôsobené ich myšlienkovými pochodmi, vidia veci skôr, ako budú a druhí ich ešte nevidia. Keď je dvanástka pri sile, je z nej dobrý obchodník, herec. V akejkoľvek oblasti, ktorú si vyberie, sa
jej bude dariť. Len nemôže strácať ten svoj povestný entuziazmus. Práve toto číslo má výzvu udržať zameranie/fokus na jeden cieľ a môže byť všade a nikde. Tým, že má veľmi veľa záujmov, veľa stíha, má tendenciu naložiť si viac, ako je potrebné. Ľahko sa jej môže stať, že pri vybranej aktivite príde niekto a požiada ju o pomoc a dvanástka, samozrejme, neodmietne. A potom už stráca svoj cieľ, ktorý si dala a ide pracovať na inom. Je pre ňu nevyhnutné, aby sa učila disciplíne a nestratila svoj zámer, cieľ. Vtedy sa dostaví úspech. Inak je jej pozornosť roztrúsená naraz v niekoľkých aktivitách a len máloktoré dokáže dotiahnuť do konca.

Ľudia narodení v decembri

• Ak je zdravá (pozitívna) dvanástka – sú to vtipní, umeleckí, charizmatickí, šarmantní, kreatívni, optimistickí, komunikatívni ľudia. Radi sa smejú a majú dobrý zmysel pre humor.
• Ak je dvanástka nezdravá – sú náladoví, introvertní, zveličujú, cítia sa nepochopení, sarkastickí, nedoťahujú veci do konca, žiarliví, boja sa, že budú posudzovaní, majú prehnané plány.

Mesiac stretnutí a komunikácie

December je mesiac radosti, tvorivosti, stretávaní sa. Dvanástka hovorí o tom, že buďme spolu, stretávajme sa. Či už urobíme párty, alebo len malú stretávku. Je to o radosti, ktorú tvoríme a dávame si navzájom. Je to mesiac o komunikácii a o tom, že myslíme na svojich blízkych a rodinu. Posledný mesiac patrí Strelcovi a Kozorožcovi. Strelec, ktorý je rýchly v myslení, ale aj napredovaní. Chce tak veľa stihnúť a poznávať. Rád hltá informácie, rád sa stretáva, rád filozofuje o veciach. Je akčný, veď je to ohnivé znamenie. A Kozorožec je v tesnom závese. Decembrový je iný ako januárový. Je uvoľnenejší. Viac myslí na druhých ako len na seba. Je to zemité znamenie, ale v kombinácii s decembrom má v sebe viac hravosti a ľahkosti v porovnaní s januárovým. Dovoľme si, aby nás tento „hravý“ mesiac viedol. A vnesme kúsok tej detskej hravosti do života, aj keď je to čas, keď sa všetko snažíme stihnúť – od práce, čistej domácnosti až po nákup darčekov.

Ukotviť sa pre zdravie a spokojnosť

Ak každý deň venujete sebe samému aspoň 10 minút, je to viac, ako raz do mesiaca celý deň. Pretože tie návyky, ktoré si potrebujete vybudovať, sú vašou kotvou, ktorá vám pomôže byť zdravý a spokojný. Kotvy na každý deň: meditácia, šálka čaju na ráno, esenciálne oleje, prechádzka, vaňa, stretnutie s kamarátmi…

Čo potrebujeme pre svoje duševné zdravie?

• pevnú pôdu pod nohami,
• plnohodnotné vzťahy so svojimi najbližšími,
• kotvy, ktoré ho uzemnia a vrátia do stredu, z ktorého sa vychýlil,
• zmysluplný život (aktivity, prácu) – nič nie je horšie ako nerobiť nič. Vtedy
  človek premýšľa až veľmi nad sebou a jeho myseľ ho začne dávať dole, začne
  mu podkopávať sebavedomie. A to len preto, že nemá dostatok fyzickej aktivity,
  činnosti, ktorá by ho zamestnala.
• pozitívne myslenie (pozerať len filmy, ktoré prinášajú radosť, hodnotu. Vyhýbať
  sa negatívnym programom, článkom, správam).
• dbať na svoju stravu (črevo je náš druhý mozog a to, čo jeme, má veľký vplyv
  na našu náladu a emocionálne zdravie. Striedmosť a použitie zdravého sedliackeho
  rozumu pri konzumovaní t. j. ak mi je po niečom zle, druhýkrát to nejem).
• nájsť svoju vnútornú silu v sebe (ak sa cítime zle, využiť svoje kotvy
  na vytiahnutie energie nahor).

 

Všade a nikde (Originál článok v časopise BALANS 12/24) >>>>

 

Prostredníctvom poradenstva/mentoringu, pri ktorom používam numerológiu zisťujem cez váš dátum narodenia poslanie, vašu životnú cestu, silné stránky. Oblasti, ktoré vám pomôžu pri smerovaní v živote, v partnerstve, alebo aj podnikaní. Zároveň sa pozriem na životné obdobie (tzv. ročnú vibráciu), ktorým prechádzate, pretože má veľký vplyv na to, ako sa cítite. Pozrieme sa spoločne aj na lekcie, ktorými prechádzate a pochopíte prečo sa vám dejú veci, ktoré sa vám dejú. Po teórii nasledujú praktické kroky, ktoré si spoločne zadefinujeme. Viac informácií nájdete na >>>