Nič nám z neba nespadne zadarmo
Ako mať v živote to, po čom túžime.
Stretla som sa v kaviarni so šéfredaktorkou Katkou. Rozprávali sme sa o témach, ktoré sú súčasťou časopisu. A zároveň premýšľali nad novou. Nakoľko sme sa videli naživo prvýkrát bolo veľmi príjemné sa porozprávať a zoznámiť sa. V rámci rozhovoru sme sa odklonili aj do tém z minulosti a to nás doviedlo k téme, o ktorej budem dnes písať.
Už samotný nadpis napovedá, že nebudeme tentokrát snívať, ale budeme aj konať.
Som z generácie, ktorá ešte zažila nedostatok. Časy, kedy sme mali mandarínky len na Mikuláša a pomaranče rozvoniavali v byte len vo vianočnom období. Na banány si momentálne nespomínam…ale predpokladám, že to bol obdobný prípad. Keď sme chceli topánky, ktoré by boli troška iné, štýlovejšie, kvalitnejšie, potrebovali sme mať známosť. Známosť v podobe hlavnej predavačky na oddelení topánok v obchodnom dome Prior. Keď nám zavolala, že dostali tovar, tak sme ju poprosili, či nám môže tie jedny špeciálne čižmy odložiť. Áno, bol to tovar, ktorý nosil nálepku podpultový. Áno aj takto sme v tej dobe fungovali. Boli to roky, kedy nebol na pultoch pretlak tovaru, boli to časy, kedy bol skôr nedostatok. Oblečenie mali všetci viacmenej rovnaké, podobné (horčicové pančuchy). A tí šťastnejší (medzi ktorých sa radím aj ja) mali šikovné maminy, ktoré si kupovali pravidelne časopisu Burda a dokázali nám ušiť také kúsky, ktoré boli originálne. Áno niekedy to nešlo úplne hladko a keď mamina zistila, že má prišitý naopak rukáv, alebo zips, nasledovala malá odmlka, postavenie od šijacieho stroja, možno malé zahrešenie. Ale nakoniec po prestávke si opäť sadla k stolu, vypárala čo sa dalo a začala odznova.
A výsledok? Namakané nohavice, alebo vesta, ktoré nikto iný nemal. Frajerka z Petržalky sa mohla premávať po sídlisku. To bolo to čaro unikátnosti, jedinečnosti.
Prítomní v prítomnosti
Teraz preskočím pár rokov dopredu a zastavím sa pri období prvých mobilov. Môj prvý som mala vo svojich 20tich. Áno dobre čítate. Nie v 6 rokoch, ale v 20tich. A či som niečo zameškala, alebo som bola niečím ochudobnená? Nie. Keď som sa potrebovala s niekým stretnúť, dohodli sme sa cez pevnú linku na mieste a čase. Prišla som tam a čakala. Dotyčná osoba prišla. A keď nie, vyhľadala som najbližšiu telefónnu búdku, ktorých bolo v centre naozaj dosť a skúsila kontaktovať dotyčnú osobu. Popravde takýchto prípadov bolo málo. Pretože raz, keď sme sa dohodli, urobili sme všetko preto, aby sme na dané miesto prišli. Bez napísania 10 smsiek, bez možnosti zrušenia…
A počas toho ako som čakala, sledovala som okolie. Sledovala som ľudí a dianie okolo seba. Bola som plne prítomná v danom okamihu. Počúvala som Peruáncov, ktorí spoločne vyhrávali, alebo som sledovala skupinu občanov, ktorí mali vo zvyku sa tam presúvať. Jednoducho som bola. Žila som. Žiadne rušivé elementy v podobe pípajúcich smsiek, zvoniaceho mobilu, vyhľadávania najnovších aktualít na t…pkách. Áno toto obdobie malo svoje čaro. Čaro v podobe „nedostatku“ ale zároveň jednoduchosti.
Mať „nedostatok“ znamená, mať bohatý vnútorný a osobný život.
Nespokojní napriek prebytku
Môžeme to povedať o tomto období? Máme všetkého dostatok, máme až prebytok a napriek tomu nie sme spokojní. V obchodoch si máte problém vybrať, pretože sortimentu je príliš veľa. A keď si aj vyberiete, pochybujete o samotnej kvalite. Ako ja hovorím, radšej mať jednu vec, ale poriadnu.
Máme preinformovanosť, ktorá ľudí tlačí do premýšľania o veciach, ktoré častokrát nie sú vôbec podstatné. A v tejto preinformovanosti sa častokrát strácajú.
Pravidlá naplneného života
Menej, je niekedy viac.
Mať čistú myseľ a zaoberať sa len tým podstatným. Nehovorím žiť v dobe kamennej, ale vedieť kedy už ideme cez hranicu. Kedy už nemusíme pozerať 3x tie isté správy, nemusíme čítať najnovšie aktuality, ktoré zajtra budú už neaktuálne. Áno byť v obraze, ale do takej miery, aby nás to nepohltilo.
V jednoduchosti je krása.
Tá jednoduchosť, na ktorú častokrát zabúdame. Pretože sme tlačení zo všetkých strán, pretože sa tlačíme sami. A ideme s davom. Prečo ideme s davom? Pretože sa to tak má? Pretože niekto povedal? Pretože to je niekde napísané?
Dám vám teraz takú rečnícku otázku: Čo si pomyslíte o človeku, ktorý pôsobí v pohode. Ktorý sa nesťažuje a väčšinou vplýva pozitívne na svoje okolie?
Čo vás prvé napadne, keď ho uvidíte? Aká je vaša prvotná myšlienka?
Žeby myšlienka typu: Je v poriadku??? Určite nemá toľko problémov, ako ja. Určite má dobrú prácu, rodinu, partnera. Určite má veľa peňazí. Určite nemá zdravotné problémy ako ja…Lebo ja som na tom určite horšie ako on. Hold my Slováci si vieme pekne niekedy osladiť život. Tiahne sa to generačne a áno sú tam korene z minulosti, ktoré majú na nás vplyv.
S týmto prichádza moja ďalšia otázka.
Čo môžeme urobiť preto, aby sme mohli žiť a byť presne tak, ako ten človek, ktorý:
– chce rozdávať radosť okolo seba (lebo je možné, že sám toľko radosti v minulosti nezažil),
– chce sa podeliť o to, že je zdravý a inšpirovať tým ostatných (lebo je možné, že sám mal v minulosti zdravotné problémy),
– chce žiť v prítomnosti naplnený život (lebo je možné, že sám v minulosti žil v strachu o budúcnosť).
Čo môžeme urobiť preto, aby sme nezotrvávali v pozícii obete a posunuli svoj život o úroveň vyššie?
Niekedy stačí malá zmena a tou je zmeniť uhol pohľadu na výzvu, ktorou prechádzame. A prísť na to (či už samotne, alebo s pomocou) čo nám situácia dáva a nie čo nám berie. Ísť krok po kroku (nestavať si vzdušné zámky, ale ostať s nohami na zemi). Po malých krokoch, ktoré vás privedú do vytúženého cieľa, stavu, žitia, bytia. Pretože aj človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá, že si žije v bavlnke a má všetko, čo vy nie, vedzte, že to nemá „zadarmo“.
Pretože: Nič nám z neba nespadne zadarmo.
A na to, aby ste mohli mať život po akom túžite, snívate, potrebujete priložiť ruku k dielu.
Malý návod, ako dosiahnuť to, po čom túžime:
- Zoberte si klasický papier, pero a začnite písať vaše túžby, sny, priania (píšte dokedy vám sily stačia).
- Dopisujte v priebehu týždňa, týždňov, mesiaca tento zoznam.
- Po mesiaci si ho zoberte, škrtnite čo sa vám zdá nerelevantné a pridajte ďalšie ak máte potrebu. Mali by ste mať celkom slušný zoznam.
- Z toho celého zoznamu si vyberte 1 vec – 1 položku, sen.
- Túto jednu vec/vetu si nalepte hocikde na oči. Na dvere chladničky, do diára, na tabulu snov.
- A začnite na nej pracovať. Každý deň urobte 1 malú činnosť, ktorá vás dostane bližšie k cieľu.
Nikto iný to za vás nespraví (je to ako s jedením – ste hladní a najete sa vy, nie ten druhý aby ste sa zasýtili). Ten krok je na vás. Pretože: Nič nám z neba nespadne zadarmo.
K tomu všetkému mám pre vás praktický návod, ako môžete v živote získať to, po čom túžite:
Ako vám môžem pomôcť ja?
Prostredníctvom poradenstva/mentoringu, pri ktorom používam numerológiu zisťujem cez váš dátum narodenia poslanie, vašu životnú cestu, silné stránky. Oblasti, ktoré vám môžu dopomôcť pri zakladaní živnosti, alebo pri smerovaní v podnikaní. Zároveň sa pozriem na životné obdobie (tzv. ročnú vibráciu), ktorým prechádzate, pretože má veľký vplyv na to, ako sa cítite. Pozrieme sa spoločne aj na lekcie, ktorými prechádzate a pochopíte prečo sa vám dejú veci, ktoré sa vám dejú. Po teórii nasledujú praktické kroky, ktoré si spoločne zadefinujeme.
Článok publikovaný v aprílovom čísle časopisu Balans (Nic nie je zadarmo – pozrieť tu>>>.)