Pod neustálou kontrolou

Keď nám všetko vychádza tak, ako chceme, odškrtávame si položky zo zoznamu a tešíme sa, ako všetko zvládame. Organizujeme seba, svojich blízkych a plánujeme udalosti v rodine. Máme pod palcom svoj program, program a krúžky detí a nakoniec príde aj program na víkend. V priebehu roka sú tam oslavy, ktoré opäť treba naplánovať, zorganizovať. Niečo, čo si vyžaduje spomínanú kontrolu. A na konci roka tu máme Vianoce. Tie si vyžadujú logistiku pár týždňov predtým. Darčeky za seba, darčeky za celú rodinu. Pokračujeme s uprataním domu, pečením, aby keď príde ten deň D, bolo všetko tak, ako má byť. Postupne ako „starneme“, začneme pociťovať, že už to nechceme. Na jednej strane je super, že je všetko podľa našich predstáv, ale na strane druhej nás to stojí veľmi veľa energie. Pretože držať všetko v hlave (od termínov, sviatkov, logistiky až po plnú chladničku), dá človeku zabrať

Dokonalosť nie je nutná

Postupne zisťujeme, že to všetko nemusí byť až také dokonalé. Nič sa nestane, keď darčeky nie sú nakúpené v predstihu, ale stačí mať zoznam v mobile, ktorý si dopĺňame počas roka a potom jednorazovo vybaviť všetko asi mesiac pred Vianocami. A výsledok? Je presne taký istý a dokonca si ešte ušetríme čas. Zisťujeme, že nemusíme držať všetko v hlave, pretože členovia rodiny to tiež dokážu (s výnimkou malých detí). Z veľkého zoznamu sa stáva menší, kratší. A čuduj sa svete, je to oveľa lepšie. Čím to je? Čo sa stalo? Naučíme sa dôverovať životu. Naučíme sa dôverovať sebe. Naučíme sa dôverovať „vesmíru“, že všetko je tak, ako má byť. A keď sa náhodou niečo nestihne v „plánovaný“ deň, nič sa nestane.

Každý pozná deň „blbec“

Poznáte tie dni, kedy sa už ráno začne neobvykle? Nedávno sa to stalo aj mne. Ráno začalo zaspaním. Jednoducho sme zaspali celá rodina. Pokračovalo to preplneným mostom a plnými ulicami. Dcéra prišla len tak-tak do školy a ja som zmeškala stretnutie, pretože som nenašla vhodné miesto na parkovanie. Ešteže tam kolegyňa prišla presne načas. A to ešte nebolo všetko. Poobede ma chytili policajti a dali mi pokutu za rýchlosť… Celý deň ma, nás niečo chcelo spomaliť. Niečo mi stále naznačovalo, že mám v ten deň spomaliť a zbytočne sa neponáhľať. Nech je dôvod akýkoľvek, tu vidíte, že sú situácie, ktoré nám ukazujú „ako pustiť kontrolu v živote“. Stačilo len vstať, akceptovať, že sme zaspali a zbytočne sa neponáhľať a netlačiť na pílu.

Tlak sa zväčšuje

Čím viac sa snažíme kontrolovať dianie okolo seba, tým väčší tlak môžeme pociťovať. Hlavne vtedy, keď nám veci nevychádzajú podľa predstáv. A preto sa aj ja učím, kedy mám dôverovať životu a kedy, naopak, mám zobrať osud do svojich rúk. Učím sa to skúsenosťami. Čím viac sa otváram životu a nechávam veci plynúť, tým väčšiu úľavu pociťujem. Pretože viem, že nech to dopadne akokoľvek, deje sa to pre moje dobro. Deje sa to pre mňa a nie proti mne. Život vám dávkuje len to, na čo ste pripravení. Nevystaví vás situácii, ktorú nemáte zvládnuť. To, ako sa s ňou popasujete, samozrejme, záleží na vašom postoji a skúsenostiach. Či ste zažili podobné a viete adekvátne zareagovať, alebo je to úplne nová situácia a na začiatku sa vám mierne roztrasú kolená.

Strach z nepoznaného

Viem, o čom hovorím, pretože som bola jednou z tých ľudí, čo všetko dopodrobna plánujú veľmi dopredu. Len aby ma niečo neprekvapilo. Len aby som náhodou nestratila pevnú pôdu pod nohami, ktorú ja, ako zemité znamenie, potrebujem mať. Čím som staršia a skúsenejšia zisťujem, že čím viac to púšťam a viac dôverujem životu, tým je to pre mňa ľahšie. Prečo má človek potrebu kontrolovať? Čo myslíte? Pretože sa bojí… Bojí sa nepredvídaného a neočakávaného. Bojí sa, čo sa stane, keď. Bojí sa, aká by bola jeho reakcia, až sa stane niečo neočakávaného. A keď to má pod „kontrolou“, ide presne podľa šablóny, lebo v opačnom prípade, čo keby nevedel zareagovať. Čo by si o ňom pomysleli druhí. A to už sme pri nízkej sebadôvere, ktorá ide ruka v ruke s kontrolou. Nabudúce skúste urobiť taký malý pokus. Keď sa budete obávať výsledku v budúcnosti, zhlboka sa nadýchnite a povedzte si: „Všetko je tak, ako má byť. Teraz sa cítim dobre a všetko je v najlepšom poriadku.“ Pretože jediný strach, ktorý máme, je ten, ktorý pramení z minulosti (t. j. prežité skúsenosti), alebo strach z budúcnosti (z nepoznaného). Stačí sa nám vrátiť späť do prítomného okamihu. A práve tým hlbokým nádychom, resp. pozorovaním svojho dychu sa navrátime späť.

„Čím viac sa otvárame životu a nechávame veci plynúť, tým väčšiu úľavu pociťujeme. Pretože vieme, že nech to dopadne akokoľvek, deje sa to pre naše dobro“

Ako získať nadhľad a vedieť kedy pustiť kontrolu?

• Najbližšie, keď budete chcieť robiť všetko sama/sám, zastavte sa. A skúste porozmýšľať, koho by ste mohli danou činnosťou poveriť (partnera, deti, kolegu).
• Ak zvyknete mať všetko doma tip-top, skúste niekedy vynechať tieto pravidelné rutiny. A namiesto toho si prečítať knihu, alebo ísť na prechádzku. Tá umývačka alebo práčka počká.
• Máte radi päťročnice, lebo vám dávajú pocit istoty? Že viete, čo vás čaká a nič vás nemôže prekvapiť? Skúste skrátiť toto obdobie na rok.
• Postupne, pomaličky odkrajujte zo svojich zoznamov a skracujte ich. Uvidíte, že vo finále urobíte podobne veľa práce a bez extrémnej námahy. Chce to len prax.

Originál článok: Balans časopis 12/23 (Ako pustiť kontrolu)

Ako vám môžem pomôcť ja?

Prostredníctvom poradenstva/mentoringu, pri ktorom používam numerológiu zisťujem cez váš dátum narodenia poslanie, vašu životnú cestu, silné stránky. Oblasti, ktoré vám pomôžu pri smerovaní v živote, v partnerstve, alebo aj podnikaní. Zároveň sa pozriem na životné obdobie (tzv. ročnú vibráciu), ktorým prechádzate, pretože má veľký vplyv na to, ako sa cítite. Pozrieme sa spoločne aj na lekcie, ktorými prechádzate a pochopíte prečo sa vám dejú veci, ktoré sa vám dejú. Po teórii nasledujú praktické kroky, ktoré si spoločne zadefinujeme.